Enkyetid sou efὸ pou refὸme swen santé mennen Lejislati Florida a an Avril 2010 pou yo apwouve youn propozisyon amannman a kontitisyon (hb 37) ke komanditè yo di va anile efὸ federal pou ekzije endividyèl pou yo genyen asirans santé. Sipὸtè yo di ke lwa federal sou swen santé ke kongrè a pase an Mas enkostitisyonèl paske li pase sou tèt dwa eta yo e li depase otorite federal pou yo reglemante kὸmès ant eta yo. Tou le de pati yo pase e nan la Chanm Florida e nan Senat a, amannman yo te pwopoze a prale kounye a nan bilten vὸt nan eleksyon jeneral an Novanm nan.
Kisa ki prale sou bilten an
Amannman anpeche okenn gouvènman ekzije ke endividyèl, anplwayè ou founisè swen santé patisipe nan okenn pwogram sou swen santé. Pwopozisyon an ekzante espesifikman pwogram ki déjà an efè, ki enkli la dann Medicare e Medicaid. Pwopozisyon an pèmèt pasyan yo peye founisè swen santé yo direkteman olye pou yo ta pase a travè yon twazyèm pati pou asirans.
Po ou wè tèks la klike la a.
Istwa
Premye gwo foure federal nan domèn swen sante a pase an 1965, avek kreyasion Medicaid e Medicare. Depi lè a, yo fè plizyè tantativ pou devlope wὸl gouvènman an davantaj. Prezidan Bill Clinton te fè jefὸ an 1993 pou li te kreye yon systèm swen sante nasyonal. Mezi sa a te rankontre yon opozisyon de eta yo, asirans ak endistri swen sante a, e lejislasyon yo te pwopoze an mouri an 1994. Kounye a, plis ke 32 millyon sitwayen Etazini pa gen asirans enkli la dann preske 3.7 milyon Floridyen.
Apre eleksyon li nan 2008, Prezidan Barack Obama lanse yon lòt tantativ pou li etabli kèk kalite sistèm swen sante nasyonal . Apre mwa nan deba entans ak lòbyin nan tout pati yo, Kongrè pase yon refòm nasyonal sou swen sante-a, 21 mas 2010. Obama siyen lwa swen sante a (PL 111-148) ak Bill rekonsilyasyon (HR 4872)an nan lwa le 23 Mas. Dapre lwa a, yo pral ekzije pifò Ameriken pa 2014 achte asirans oswa peye yon penalite. Lwa a tou ap bese swen prevantif ak frè preskripsyon Medicare pou moun ki resevwa epi ofri sèvis gratis prevantif pou granmoun ak pou timoun yo ki sou Medicaid.
Pasaj pwojè de lwa sa a mennen yon rafal imedyat de aksyon legal. Florid te rejwenn 12 lòt eta yo nan pouswit gouvènman federal la sou mezi sa a. Florid depoze pouswit li a nan Tribinal Etazini Distrik nan Pensacola, li di pwopozisyon an se te yon ekspansyon ilegal a otorite federal ki ilegalman anpyete sou dwa Eta yo.
Omwen nèf kò lejislatif nan eta yo nan peyi a konsidere amannman a konstitisyon rèspèktif yo pou anile efò federal la. Nan 22 avril, Florid te pase mezi li an sou yon vòt 74-42.
Sena a nan Florid swiv kat èd tan apre, yo apwouve mezi a pa yon vὸt de 26-11.
Sipòtè a amannman an
Kòmanditè nan amannman ki pwopoze a di ke se afè dwa Eta yo. Senpleman, yo diskite ke gouvènman federal la pa kapab fòse rezidan achte asirans sante. "Èske kounye a nap pale de libète yo ki vinn enkonstitisyonèl?" Mande Depite Scott Plakon, R-Longwood, pandan ke li tap debat pwojè lwa a.Yo menm diskite tou ke lwa a ap ogmante taks. Frè Medicaid yo kap kouri monte se rezon ase pou anpeche manda federal la, yo te diskite , raplan ke pwogram lan pral koute pi plis ke $ 900 milya dola ekonomis federal yo te estime a. "Li se yon dezòd kap pete bidjèt a," te di ke Depite Mike Horner, R-Kissimmee.
Opozan a amannmann an
Kritik yo di ke deklarasyon ke Kòmanditè amannman yo ap yo fè yo se twonpri e yo pa wè lwen. Pou yon bagay, yo di ke, refòm lejislasyon sa egal a gouvènman pran kontwòl swen sante yo e yo iniyore le fèt ke Medicare ak Medicaid se pwogram ke gouvènman an deja ap opere.
An plis,anpil la dan yo diskite ke Kloz Supremasi nan Konstitisyon Etazini an klè nan afimasyon ke lwa federal gen priyorite sou kapasite yon eta pou li pa patisipe. "Sa a se, malerezman, yon ganbad ideolojik," te di Senatè Dan Gelber, D-Miami Beach.
Kounye a ki sa ki pral pase
Mezi a ki te pase nan tou de Chanm la ak Sena a pa vòt twa-senkyèm ke yo egzije a Kounye a yo pral mete pwopozisyon an sou bilten vòt la pou eleksyon jeneral Novanm nan. Pou li yon vin yon lwa, li dwe apwouve pa 60 pousan nan votè yo.